O leteckom dni na žilinskom letisku som sa dozvedel od Jakuba, ktorý dostal V.I.P. vstupenku pre pät osôb, tak sa ma spýtal, či by som nechcel íst tiež. Samozrejme som hneď súhlasil. S Kubom som bol dohodnutý, že ho počkám priamo na mieste pred terminálom. Posledné minúty písania cez ICQ však všetko zmenili a tak som sa ocitol vo vlaku do Považskej Bystrice, kde Jakub býval a kde ma mal na stanici vyzdvihnút. Cestu som si krátil fotením prírody a okolitej krajiny. V Považskej Bystrici ma už čakal Jakub. Zo stanice sme utekali k autu, kde už čakali jeho rodicia. Pozdravil som ich, usadil sa, zapol si safety belt a mohli sme vyraziť. Cesta po diaľnici ubehla celkom rýchlo a tak som o chvílku už videl z auta tower a RWY. Ako sme vychádzali z diaľnice, tak na nás mával nejaký chlapík, že máme íst doprava  medzi bežných návštevníkov. My sme mu odmávali s papierom, že sme VIP a išli sme rovno:-) Po chvíľke nás zastavila jedna pani, ktorú som spoznal z jednej fotky uverejnenej na webe letiska. Pani nám oznámila, že toto sú priestory pre VIP. My sme jej ukázali vstupenku a ona nás so slovami „Áááá, takže vy ste naši.“ pustila dalej. Po príchode do terminálu nás „označkovali“ zelenými papierovými náramkami s logom letiska Žilina a mohli sme pokračovať dalej . Vyšli sme na plochu pred terminálom a pred nami bol vysoký plot. S ktorým som mal už tú cest na 2.NLD v Pieštanoch. Ešte chvíku sme sa pomotali v gatoch. Vyšli sme von a čakali na zahájenie programu. Pred nami zatial parkoval Zlin Z-137 do ktorého tankovali vodu. Kryt v zadnej časti sa zrazu otvoril a vyliezol odtial chlapík, ktorý potom dohliadal na tankovanie:-)))  Na konci programu bol písaný prelet lietadla SAAB 340 spoločnosti Job Air Ostrava v duchu som si povedal „už aby bol koniec“ pretože na toto lietadlo som sa začal strašne tešit :-). O 14:00 sa začal program a „VIP klec“ už bola slušne obsadená, dokonca tam bol aj George Trabelssie, ktorý vlastni odletový terminál.  Jakub si všimol aj pána Stehlíka, riaditela letiska, ktorý mu poslal pozvánku a rozmýšlal, či sa mu ma prihovoriť. Po chvílke váhania sa odhodlal a aj s jeho otcom pána riaditela oslovili. Ja som bol od nich asi dva metre. Pán Stehlík vošiel nachvílku do handling office a Jakub na mna kýval, aby som išiel k nim. Po chvíľke váhania som sa postavil vedla nich. Medzitým prišiel pán Stehlík a tak som mu podal ruku, predstavil sa a poďakoval som mu za tie fotky terminálu,  čo mi poposielal. Jakubov otec s nim chvíľku debatoval. Neskôr sme sa sním rozlúčili a venovali sa znovu ukážkam. Pred nami štartovala helikoptéra a tak polovici osadenstva odfúklo čiapky. Ja som naštastie čiapku nemal, ale zato mi skoro odletela moja vzácna šnúrka AIRBUS. S Jakubom nás po chvíľke ukážky omrzeli a tak sme šli do terminálu všetko omrknút. Pofotili sme si výdajnu batožiny a prešli do odletovej haly. Nikde nikto nebol a tak som požiadal Jakuba, aby ma odfotil za pultom checkin. Jakub musel ešte niečo nastavit na foťáku a tak sa fotenie trochu predÍžilo. Mne medzitým zmrzol úsmev na tvári, pretože som počul, že niekto prichádza. Keď ma Jakub cvakol, hneď som utekal od pultu preč, aby ma tam nikto nevidel. Bolo však už neskoro, pretože ma tam načapala zamestnankyna letiska. Tá sa však len usmiala a so slovami „Máme novú kolegynu?“ (nie to nie je preklep) odišla preč. Kedže som bol hlboko urazený, tak som sa nezmohol ani na slovo a len som sa usmial :-))) V odletovej hale bolo občerstvenie spolu s prestretými švédskymi stolmi. Jakub si dal chlebícek. Ja som chcel skúsit niečo iné a tak som si vybral čosi, co bolo velké asi ako "pimpongová" loptička. Keď som to ochutnal mal som chuť to poslat do servítka, lenže na mna pozerala jedna z hostesiek, tak som sa premohol a zjedol som to. Vyšli sme na čerstvý vzduch pred terminál a spravili ešte niekoľko fotiek riadiacej veže a okolia letiska a vrátili sme sa do „klece“, kedže už bol takmer koniec programu, čakali sme už len na prílet SAABa 340. Ten však nepriletel a tak sme sa vybrali pomaly domov. Rozlúčili sme sa ešte s pánom Stehlíkom, podakovali za pozvanie a vošli sme do odletovej haly k švédskym stolom. Ja som si už dal pre istotu iba jablko. Po ceste sme sa rozprávali o tom, ako to asi bude s budúcnostou ILZ a s Jakubom sme si podelili časáky od pána riditela. Keď sme prišli pred železnicnú stanicu, Jakub odo mna vyfasoval este šnúrku AIRBUS ako poďakovanie za to, že som s nimi mohol íst a že som si mohol konečne detailne obzriet skoro celé letisko.